Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama

V prvých mesiacoch r.1918 sa aktivizovala aj slovenská politika, ktorá už v r.1917 hľadala cestu k českým politikom. K prvému významnému vystúpeniu v prospech spoloč. čs. štátu došlo pri prvomájovej manifestácii v r.1918 v Liptovskom Sv. Mikuláši. Do r. 1918 väčšina hlavných politických strán zastávala teóriu politickej pasivity –utiahli sa do úzadia, nekandidovali do snemov. Prvé oživenie nastáva 1.5. 1918, kedy sociálno-demokratická strana v Liptovskom Mikuláši zorganizovala prvomájovú manifestáciu – tu vystúpil Vavro Šrobár a prečítal dokument, ktorý sa nazýva REZOLÚCIA – požadovalo sa okamžité ukončenie vojny, uzavretie mieru, sebaurčovacie právo – chápané iba čechoslovakisticky .

 V. Šrobár, inšpirovaný aj česk. politikmi, presadil do rezolúcie popri sociálnych a všeobecne demokratických požiadavkách, vyhlásenie o práve na sebaurčenie pre „uhorskú vetvu čs. kmeňa“. Čs. orientácia slovenskej politiky sa zrejme s konečnou platnosťou presadila o 3 týždne neskôr na tajnej porade Slovenskej národnej strany 24.5.1918 v Martine. K myšlienke čs. štátu sa na nej prihlásili predstavitelia všetkých významných polit. smerov. Rozchod s Maďarmi deklaroval okrem toho na uhorskom sneme 19.10.1918 F. Juriga, podobne ako to už o niečo skôr vyhlásil, pokiaľ išlo o rozchod Čechov s Rakúskom, predseda Českého zväzu F. Staněk.

 
Reklama