V prvých dňoch po vyhlásení samostatného štátu sa chopil moci NVČS a dočasne zároveň plnil funkciu parlamentu i vlády. V podstate možno povedať, že plénum Národného výboru pôsobilo ako parlament a úlohy vlády vykonávalo predsedníctvo. Pri NVČS fungovala aj Kancelária, ktorá pripravovala podklady pre činnosť Nár. výboru a odborné komisie, z kt. sa vyvinuli ústredné orgány – osobitne ministerstvá. NVČS vydal na organizáciu nového štátu 17 zákonov a 23 nariadení. Boli publikované v Zb. zákonov a nariadení štátu československého. Zákonom č. 2/1918 Zb. NVČS konštituoval 12 najvyšších úradov štátnej správy. Zák. č. 3/1918 ustanovil Najvyšší správny súd (rozhodoval o nárokoch proti štátu, v kompetenč. sporoch medzi správ. orgánmi) a zák. č. 5/1918 Zb. Najvyšší súd so sídlom v Prahe (konečné rozhodovanie v sporových a nespor. konaniach, v kt. to inštančný postup umožňoval). 6.11.1918 publikoval svoj prvý zákon – recepčnú normu. Venoval sa tiež udržaniu chodu hospodárstva, zabezpečeniu zásobovania obyv., udržaniu verej. pokoja a poriadku. Na sklonku svojho pôsobenia sa opäť venoval organizácii štát. aparátu. Zrušil najvyšší orgán zemskej správy v Čechách, Zemskú správnu komisiu a upravil spôsob kreácie Zemského správneho výboru, kt. ju nahradil. Bolo zriadené Ministerstvo pre správu pôšt, telegrafov a telefónov, no NVČS predovšetkým pripravil a na poslednom zasadnutí pléna, 13.11. schválil Dočasnú ústavu.
