Choď na obsah Choď na menu

Po vyhlásení samostatnosti ČSR sa vytvorila na Slovensku neobyčajne komplikovaná situácia. Slovenská národná rada nemala v rukách dostatok prostriedkov, aby mohla kontrolovať politickú situáciu a prevziať štátnu moc na celom území Slovenska. Maďarská vláda grófa M. Károlyiho uznala Slovenskú národnú radu, ale snažila sa ponukou autonómneho postavenia Slovenska zachovať územný rozsah a celistvosť Uhorska. Spišskí Nemci vytvorili Nemeckú národnú radu, na východnom Slovensku vznikla Východoslovenská rada, ktorej predstavitelia prehlásili, že stoja na zásade celistvosti maďarskej vlasti a v Košiciach vyhlásili Slovenskú ľudovú republiku.

Podobne neutešená situácia ako na Slovensku vyústila v Maďarsku v marci 1919 do rezignácie vlády a prezidenta. Pol. moc sa dostala do rúk komunistov a soc. demokratov, ktorí sa 21.3.1919 spojili do Maďarskej socialistickej strany a proklamovali Maďarskú republiku rád. Chceli revolúciu bez ohľadu na hranice existujúcich, resp. vznikajúcich štátov.  Za týmito cieľmi sa však – predovšetkým u nacionalisticky orientovaných vojenských činiteľov – skrývali aj jednoznačne revizionistické ambície. Čs. vláda vyhlásila na Slovensku s okamžitou platnosťou stanné pravo a vojensky posilnila ochranu južnej hranice. Koncom apríla dala čs. armáde pokyn na prekročenie demarkačnej línie z 24.12.1918. Maďarská červená armáda, po začiatočnom ústupe, čs. vojska zastavila. V nasledujúcom protiútoku prenikla hlboko na územie Slovenska a začala ho obsadzovať. V takto obsadenom Prešove potom maďarské orgány iniciovali 16.6.1919 vytvorenie Slovenskej republiky rád ( SRR). Na základe ultimáta dohodových veľmocí bola Červená armáda donútená odstúpiť z územia Slovenska. Čs. vojsko 7.7.1919 znovu obsadilo územie Slovenska a po 3 týždňoch trvania SRR zanikla.

 

Zákon č. 64/1918 o mimoriadnych prechodných opatreniach na Slovensku a inštitúcia Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska