Choď na obsah Choď na menu

 

Vytvorenie samostatného československého štátu 28. októbra 1918 bolo zavŕšením ekonomického, politického a kultúrneho vývoja Slovákov a Čechov v 19.st. a vyústením ich národnooslobodzovacieho zápasu. Vo vzájomnej korelácii sa v ňom premietli svetové udalosti, najmä priebeh prvej svetovej vojny, politika vládnych garnitúr habsburskej monarchie a úsilie domácej i zahraničnej vetvy národnooslobodzovacích a demokratického hnutia na Slovensku a v českých krajinách. Po vypuknutí vojny sa pre národné hnutia na S a v čes. krajinách, ktoré dovtedy realisticky vychádzali z existencie dualistickej habsburskej monarchie, ako jednej zo základných determinánt ich politiky, otvorili nové horizonty. Viedenskí a budapeštianski činitelia, ktorí obviňovali z vypuknutia vojny slovenské hnutie, zostrili svoju politiku a ešte užšie sa primkli k Nemecku.

Vypuknutie vojny nastolilo pred českú a slovenskú politiku otázku, či ďalší osud národa spájať aj naďalej s osudom habsburskej monarchie alebo proti nej otvorene vystúpiť a rozísť sa s ňou. Zvíťazil smer orientujúci sa na získanie národnej slobody, na utvorenie samostatného československého štátu. začiatočný impulz k národnooslobodzovaciemu vystúpeniu vyšiel z radov mobilizovaných vojakov a prejavil sa v odmietaní plnenia vojenských povinnosti a v prebiehaní na stranu nepriateľa. Už v prvých týždňoch vojny aktívne vystúpili proti rakúsko-uhorskej monarchii slovenskí a českí vysťahovalci v USA, Francúzsku, Anglicku a Rusku, verejne vyhlásili boj proti monarchii a žiadali, aby bola rozbitá a aby bol vytvorený československý štát. Vo vnútornej politike však nastolili diktatúru a preto jedinou silou, ktorá mala v tomto období možnosť verejne presadzovať riešenie slovenskej a českej otázky bol zahraničný odboj a krajania. Protimonarchistické vystúpenia českých a slovenských krajanov položili základy Česko – slovenského zahraničného odboja.