Choď na obsah Choď na menu

-medzi hlavné ciele nového štátu v otázke organizácie polit. Správy bolo vytvorenie

 jednotnej organizácie na celom území ČSR

-v českých krajinách išlo o odstránenie dvojkoľajnosti

-na Slovensku o poštátnenie politickej správy

-vláda predložila parlamentu návrh zákona o zriadení župných a okresných úradov v ČSR

-dočasné NZ prijalo tento zákon 29.2.1920

-z hľadiska administratívno-teritoriálneho delenia sa územie ČSR rozčlenilo na župy

-na Slovensku zlúčením niekoľkých bývalých žúp vznikli tzv. veľžupy

-župy sa skladali z okresov

-spolu malo vzniknúť 21 žúp (6 na Slovensku, 9 v Čechách, 5 na Morave a 1 v Sliezsku)

-hlavné mesto Praha malo byť vyňaté zo župného zriadenia

-hl. Cieľ,ktorým bola unifikácia samosprávy sa nedosiahol, zákon sa totiž realizoval iba

 na Slovensku

-v Čechách sa župy nezaviedli, ponechalo sa stare krajinské zriadenie, lebo vláde nešlo

 o zavádzanie župného zriadenia a decentralizáciu, ale naopak o centralizáciu

-celkovo vláda neprejavovala záujem o realizáciu tejto správnej reform

-na Podkarpatskej Rusi sa zaviedlo župné zriadenie v roku 1923

-župným zákonom sa zriadili župy a im podriadené okresné úrady, ktoré podliehali

 ministerstvu vnútra

-skladali sa z menovaných úradníkov a volených samosprávnych organov

-na župné úrady prešla kompetencia viacerých iných úradov

-úradnú moc mal výlučne prednosta úradu (župan alebo okresný úradník)

zložky župného úradu:

-župan, prezídium župného úradu, jednotlivé oddelenia župného úradu, expozitúry župného

 úradu

-prednostovia jednotlivých oddelení na čele so županom tvorili grémium župného úradu,

 ktoré prerokovávalo dôležité záležitosti župného úradu a všetkých jeho oddelení

 

-zriadenie župnej organizácie v konečnom dôsledku upevnilo postavenie Ministerstva

vnútra  zabezpečilo monokratický princíp správy