28. októbra 1918, potom, čo do Prahy prišli správy o ochote Viedne rokovať o tzv. 14 bodoch prezidenta Wilsona, čo prakticky znamenalo kapituláciu Rakúska, sa iniciatívy chopil Národný výbor, kt. vydal 1. čs. zákon – zákon o zriadení samostatného čs. štátu a začal preberať moc od štátnych orgánov a ozbrojených zložiek. 1. čs. zákon vypracoval v noci 27./28. 10. 1918 A. Rašín a dňa 28.10.1918 bol vyhlasovaný na zhromaždeniach a vylepovaný na plagátoch. V Zbierke zákonov bol publikovaný v mierne pozmenenej podobe pod číslom 11/1918 Zb. až 6.11.1918, podpísali ho A. Rašín, A. Švehla, F. Soukup, J. Stříbrný a V. Šrobár. Zákon v preambule konštatoval, že „samostatný čs. štát vstúpil do života“. Národný výbor sám sa označoval za predstaviteľa čs. národa a vykonávateľa št. zvrchovanosti. Článok 1. konštatoval, že št. formu čs. štátu určí Národné zhromaždenie po dohode s Československou národnou radou v Paríži. Podľa ďalších ustanovení boli ponechané dočasne v platnosti všetky doterajšie krajinské a ríšske zákony a nariadenia. Všetky samosprávne, štátne, krajinské, župné, okresné a najmä obecné orgány sa podriaďovali Národnému výboru a mohli pokračovať vo svojej činnosti podľa doterajších platných zákonov a nariadení. Takto bol v záujme spoloč. stability do novoutvoreného št. zväzku recipovaný rakúsky a uhorský št. aparát a práv. poriadok –preto sa tento zákon nazýval aj recepčná norma. Recipoval sa na územie Čiech = rakúsky právny poriadok a na územie Slovenska = Uhorský právny poriadok, týmto dochádza k stavu že na území Československa sa zaviedol dualizmus právneho poriadku. Ako uviedol A. Rašín, týmto zákonom sa malo zamedziť, aby nenastal bezprávny stav, aby sa celá štát. správa nezastavila, aby sa 28.10. pracovalo ďalej, akoby revolúcie vôbec nebolo.
